OASIS FÓRUM :: SK & CZ

[zootchick]

Vo stvrtok tomu bude tri tyzdne, co som cela stastna odlietala na sest dni do UK. No boze, poviete si, a co je na tom, aj ja som bol(a). Mne sa ale po niekolkych rokoch splnil sen.

Okrem Oasis, ktori, samozrejme, ostavaju aj po tych rokoch mojou 'prvou laskou' (aj ked, pravdu poviediac, po BHN moj vrely vztah k nim znacne ochladol), je (bola) mojim No.1 anglicka kapela Mansun, ktora sa pred tromi rokmi rozpadla. V case ich najvacsej slavy (ak sa to tak da nazvat) sa ich fanusikovia pravidelne stretavali, a fotky z tychto 'meet ups' sa objavovali na internetovych strankach. A ja som len ticho zavidela... ved kde by som sa ja dostala do UK...

Ale ked niekolko rokov navstevujete nejake forum a dopisujete si s ludmi, nakoniec sa vam s nimi podari aj stretnut (tak ako nam vo Viedni). Niekto na fore o Mansun navrhol stretavku, urcil sa datum a bolo Do UK som isla vdaka jednej pani, Anglicanke Jules, ktora na forum pravidelne prispieva a u ktorej som aj byvala (ma 53 rokov ) Pozna Slovensko, a stale mi hovorila "Misha, you must come to the meet up", tak ked sa naskytla prilezitost...co by som nesla?!! Inak, byvala som pri Londyne.

Boli sme v Oxforde a Windsore na povinnom 'sightseeing', ale stretko bolo v Nottinghame, aby to bola priblizne rovnaka vzdialenost pre tych, co byvaju na juhu, aj na severe.

Vyrazili sme v sobotu rano (Jules, ja a Richie, chalan, ktoreho sme vyzdvihli den predtym v Oxforde) a v Nottinghame sme boli asi o troch poobede. Ubytovali sme sa v hoteli Premier Travel Inn (rok - dva stara siet hotelov), noc sice stala 55 libier, ale prespali sme na izbach po dvoch, tak sme sa delili.

Cakali sme este na dvoch dalsich ludi. Matta - ucitela biologie a fyziky, maniaka do elektrickych gitar (ma ich doma asi 17 ) a teda aj talentovaneho gitarsitu a velku fanynku Mansun - Dominique. Ked sme boli kompletni, vydali sme sa pomaly na stretavku, kupili si nieco pod zub a zakotvili v mieste stretavky, udajne najstarsom pube v Anglicku YE OLDE TRIP TO JERUSALEM, kde sa k nam pridal siesty do partie - Nick C.



V minulosti tu strašilo, či tu straší aj dnes, neviem. Aspoň my sme žiadnych duchov nevideli

Asi po dvoch hodinach a niekolkych rundach (zostala som pri jednej polpinte Guinessu s ribezlovym sirupom) niekto spomenul takzvanu nottinghamsku 'Ghost Walk', prechadzku po miestach, kde udajne strasi(lo). Aby sme sa trochu rozhybali, povedali sme si, ze to skusime, tak sme si za 4 libry kupili listok, a vybrali sa po stopach duchov. Sprevadzal nas velmi zaujimavy pan, ktoreho 'prednasku' sme asi v polke odignorovali, a nakoniec aj tak skoncili v starom dobrom 'Ye Olde Trip'.



''Keby ste boli duchom, kde by ste strašili?'', znela nečakaná otázka pána sprievodcu.



Zľava doprava: Nick C., Richie, Jules, Matt a Dominique

Asi o deviatej vecer sme to v pube zapichli, a pobrali sa na hotel. Medzitym sme ale predsalen navstivili este jeden podnik, kde sa samozrejme pokracovalo v objednavani napojov (nielen alkoholickych!, ale vacsinou ano ), niektori jedinci zacinali byt mierne potuzeni (podotykam, ze ja nie ), co sa vystupnovalo, ked nas uz vyhadzovali kvoli zaverecnej. Nick C. to nakoniec nezvladol a bol riadne pod obraz, chcel nam odist opacnym smerom, tak sme ho museli celu cestu navigovat.



It's been a haaaard day's night and I've been drinkiiing ... Richie sa len nerád fotí, Nickovi bolo ale už všetko jedno


Na hoteli sme sa potom zhromazdili v jednej izbe. Matt vytiahol svoju cez e-bay cerstvo kupenu ciernu Gibsonku (zatial co v nasom aute lezal mansunacky zosilnovac zo 60 - tych rokov, este s povodnymi nastaveniami gitaristu Dominica Chada), a s ohladom na ostatnych navstevnikov hotela ju nezapojil do elektriny Postupne zacal Matt vybrnkavat vsetky piesne z albumov Mansun, my ostatni sme sa pridali a spievali (dostala som poklonu, ze viem spievat ), potom sme uz len Matt a ja prechadzali aj piesne od Supergrass, Manics, Qeens Of The Stone Age a.i.



Matt pózuje pre časopis The Guitarist: "Tak budem teda na obálke ďalšieho vydania alebo nie??"






Dom & Matt: vážna konkurencia pre gitaristu Chada ...


Skoncili sme asi o piatej rano a pobrali sa do svojich izieb. Odchod bol o dvanastej naobed, s tym, ze sme sa este v centre Nottinghamu zastavili na English breakfast, kde sme sa naposledy porozpravali. Nick C. sa potom pobral vlakom naspat do Londyna, ostatni sme sa vratili k hotelu, rozlucili sa, aj ked velmi neradi. Matt a Dominique nasadli do jedneho auta, odfrcali smer Stoke - on - Trent a my zvysni traja sme sa vydali naspat do Tadworthu (dedina, kde Jules byva). Cestu sme si sprijemnovali ako inak piesnami od Mansun a v mysliach nam este doznievali cerstve zazitky zo stretavky...
_________________
I need replacement to feel redefined

my_last.fm