Tam, kde iní končia, my len začíname. Toto heslo by si mohli kľudne začať pospevovať Jimi Goodwin a Jez a Andy Williamsovci. Manchesterská gitarová partia Doves vydala začiatkom roku nový, v poradí tretí, rádový album s názvom Some Cities. Na rozdiel od mnohých podobných skupín, ktoré druhým albumom neprekonajú prvý a pri treťom ich nahrávacia spoločnosť vykopne, v prípade Doves môžeme hovoriť o success-story ako sa patrí.

Aj keď v našich končinách sú Doves nie až tak známi, ako som si všimol, Funrádio Slovensko prezentovalo tento album v relácii Music Files, čo o niečom svedčí. Len v stručnosti treba spomenúť, že druhý album The Last Broadcast nasledoval po debutovom Lost Souls a vydvihol kapelu do hitparád. Na tretí album sa čakalo dlho, ale ako sa ukázalo, vôbec nie zbytočne.

Úvodná skladba albumu s rovnomenným názvom Some Cities navodzuje atmosféru, ktorá sa vznáša nad myšlienkou textov. Ako sa vyjadril spevák Jimi Goodwin, texty sú reflexiou ich pocitov z premeny špinavých britských industriálnych miest na mestá ešte špinavšie a duchovne prázdnejšie ako predtým. "Príliš veľa histórie padá, ďalšia budova ľahla na zem" perfektne vystihuje tému albumu. Skladba plynule prechádza k titulnému a najsilnejšiemu singlu tohto roku, skladbe Black And White Town. Veľmi zaujímavá melódia, ktorá z úvodných rytmov graduje do populárneho refrénu, určite neušla žiadnemu bežnému gitarovému fanúšikovi. Ešte hlbší je text: "V satelitných mestečkách niet žiadnych farieb a žiadnych zvukov", akoby reakcia na moderné luxusné domové štvrte, odrezané od centrier miest. Nedá mi nespomenúť si na videoprojekciu, ktorá sprevádzala nedávne turné Doves po Írsku a Británii. A ak nie toto, tak videoklip k tejto skladbe: špinavé, duchom prázdne mestá, mládež bez cieľa vezie v nákupnom vozíku sochu Panny Márie ... možno trochu depresívne, ale pravdivé.

Tretia skladba Almost Forgot Myself upúšťa z rýchleho rytmu predošlého tracku. Jednoduchá ale presne zasadená. Track čislo 4 je druhý síngel z albumu, pesnička Snowden, ktorá má pomalý a tichý nástup. Z pomalého a veľmi príjemného soundu graduje do refrénu a poslucháčovi chce povedať niečo ako: boli sme varovaní, že toto môže byť naše posledné leto, ale prečo by nás to malo trápiť? Hlbšiu myšlienku bohužial v rozhovoroch Doves nepočuť. The Storm navodzuje ubolenú atmosféru búrky, ale nakoniec chce poslucháča presvedčiť, aby nebol smutný, lebo búrka odišla. Naozaj zaujímavá myšlienka albumu. Býva síce zvykom, že každá platňa akejkoľvek skupiny je venovaná nejakej téme, väčšinou sa touto témou zaoberá zopár skladieb a ostatné sú "o všetkom". V prípade Doves je však celý album naozaj o "nejakých mestách".

Veľmi kvalitná je Walk In Fire, ktorú tipujem na tretí singel. Prepracovaná a spevavá melódia, ktorá sa určite zaradí medzi zlaté klenoty Doves. Nasleduje One Of These Days, po nej začína Someday Soon, kompletne akustická s kvalitne vymyslenou melódiou, vynikajúci predel albumu. Shadows Of Salfond nastupuje klavírom, štandardným nástrojom obohacujúcim hudbu tejto kapely z Manchestra. Gitary sa tejto skladbe úplne vyhli, vláčna melódia a tunelový vokál. Zo začínajúceho driemania ťa však postaví predposledný kúsok Sky Starts Falling. Zlatým klenotom albumu je záverečná skladba Ambition, ktorej príbeh je viac ako zaujímavý. Nahrávali ju vo Fort Augustus Abbey, v priestoroch zrúcaniny kláštora, kde si museli vopred pýtať povolenie na nahrávanie. Priviezli kompletnú aparatúru a išlo sa na to. Výsledok je brilantný: pomalá melódia, Goodwinov vokál sa niekoľkokrát prekrýva v ozvene nahrávacích priestorov kláštora. Bolo by potrebné odporučiť preštudovanie textov, pretože bez nich stráca celá idea albumu zmysel.

Podčiarknuté, sčítané, Doves obstáli v hudobnom kolotoči chŕliacich sa kapiel a nových albumov. Tretie dielo v poradí ak nie prekonalo, tak rovnocenne obstálo s predchodcom Last Broadcast. Niet čo vytýkať, tí čo Doves zbožňujú, ostanú potešení, tí čo nepoznajú, si môžu rozšíriť zbierku o ďalšie tri albumy, respektíve pokojne môžete začať týmto ...