Na začiatok by som rád uviedol, že pred písaním tejto recenzie sa mi do rúk nedostala žiadna pochvala ani kritika tohto albumu, takže nasledujúce dojmy vychádzajú čisto z mojich pocitov pri "surfovaní" najnovším albumom glasgowskej partie.

Kde sú tie časy, keď Fran Healy s partiou nesmelých hudobníkov uskutočnil svoje prvé vystúpenia v rozhlasových štúdiách BBC Radio One a s mliekom na brade sníval o celosvetovom úspechu kapely zo Škótska. Dnes sú Travis neodmysliteľnou súčasťou hudobnej scény nielen na britských ostrovoch, ale teoreticky na celom svete. Ideálnou propagáciou boli nedávne MTV Europe Music Awards vysielané z ich rodnej krajiny a čo by to boli za patrioti, keby sa nepostarali o hlavnú mediálnu pozornosť. Na záver celej ceremónie poslali svetu jednoznačný postoj väčšiny verejnosti k irackej vojne - STOP WAR na transparentoch nahých aktivistov počas prezentovania ich nového singlu Beautiful Occupation.

Aj časy debutového albumu Good Feeling sú preč. Vtedy ešte drsné melódie a miestami "narážajúci" rock im vybojoval prvé ohlasy. Je zaujímavé, že mnohí považujú ich debut za najlepší /aj ja/, pretože na rozdiel od ďalších pokračovateľov pôsobil vyvážene. Už som si akosi musel zvyknúť, a Travis mi to potvrdili aj na predchádzajúcom albume The Invisible Band, že ich albumy ma po úvodnej desaťminútovke uspávajú. Možno trochu silné slová, ale hudobne je to tak. Naopak, chlapci zo severu Británie naďalej stavajú na veľmi kvalitných textoch, ktoré majú čím ďalej tým viac celospoločenský charakter a záber - vojny, nenávisť vo svete a podobne.

Najnovšie, tuším štvrté dielo chlapcov nesie názov 12 Memories, čiže dvanásť spomienok. Štartuje veľmi vhodne zvolenou skladbou Quicksand, ktorá v strede vyniká nádhernou partiou, o ktorej nebudem hovoriť, treba ju počuť. Nasleduje celosvetovo populárna The Beautiful Occupation, čoby protest proti celosvetovej protiteroristickej protiirackej nálade vedenej Spojenými Štátmi na čele s bezohľadným militaristom G. W. Bushom. Neseďte pred telkou a nenádavajte, ale buďte aktívny, to je asi v skratke myšlienka "nádherného povolania". Treťou skladbou je pilotný singel Re-offender s pôsobivo spracovaným videoklipom, ktorý obiehal vo všetkých hudobných programoch. Vulgárne pomenovaná Peace The Fuck Out je melodicky akoby pokojným sprievodcom textu, ktorý, aspoň podľa môjho dojmu, hovorí o "vysmievaní" sa z mieru. Na koniec počuť skandovanie pravdepodobne futbalového davu. Dnes mier asi nie je moderný, treba bojovať proti terorizmu.

Album 12 Memories pokračuje pesničkou How Many Hearts, pomalou klasickou travisovskou baladou, ktorá sa zameriava na ďalšiu tému albumu - lásku a nádej. Paperclips ešte ďalej spomaľuje rytmus albumu, pomalá gitara, klasické bicie. Poslucháč by teraz čakal na zrýchlenie, prebratie sa z agónie, čo sa aj deje. Skladba Somewhere Else prezentuje typický vokálny prejav frontmana Healyho, ktorého milujem hlavne pre ten jeho ťažký škótsky akcent. Ak viete, o čom hovorím, tak pochopíte. Akustickou gitarou štartuje aj ďalšia, v poradí ôsma - Love Will Come Through, ďalšia typická "travisovka", ale má niečo do seba - ten refrén "Take Me, Don´t Leave Me" - o vojne určite nehovorí :) Kríza stredného života sa preberá počas nasledujúcej pesničky. Nie je pomalá, nie je ani rýchla, je od Frana. Predposledným kúskom je Happy To Hang Around, nesúca sa ako to už na koncoch travisovských albumov býva zvykom, vláčnym a uspávajúcim rytmom. Samozrejme ak neležíte ... Tak ako pomaly CD vychádza z mechaniky, aj posledná skladba s názvom Walking Down The Hill neponúka žiadne oživenie, ak nerozumiete dobre anglicky a nevnímate text, gratulujem, ak ste nezaspali. Ale pozor! Na začiatku som sa zarazil, prečo dvanásť myšlienok, keď skladieb je len jedenásť. Nie je to celkom pravda. Lebo po krátkej pauze naozaj zaznie aj dvanásta - klavírna balada. Možno vás prebudí, ak ste nedávno spali.

Tak aké resumé? Štvrtý album škótskej partičky ich posúva trochu ďalej k svetovej poslucháčskej verejnosti. Ale trpí rovnako ako jeho predchodcovia na jednu vážnu diagnózu - ospalosť. Nech mi prepáčia všetci fanúšikovia Travis, možno som zaujatý, ale vážne sa mi nie raz podarilo pri počúvani ich albumov prispať, a potom som bol len nervózny, prečo sa to stalo. Na druhej strane treba pochvaliť odvahu, s akou sa Fran pustil do kritiky "vojny proti terorizmu", čo mi je veľmi sympatické. Takže ak nepracujete na nočné smeny a cez deň ste fit, nezabudnite, aby vo vašej diskografii nebola za predošlými albumami Travis prázdna medzera na tento. Príjemný posluch ...